JULIANA MRVOVÁ

Studium:

• Vysoká škola výtvarných umění v Bratislavě (VŠVU), Katedra malby a jiných médií

Vybrané samostatné výstavy:

• 2022 Dreams of Luka, White&Weiss Gallery, Bratislava, Slovensko
• 2018 Sen o krajine (cesta do stredu seba), Dům umění Bratislava, Slovensko
• 2017 Travelóg, Kopploova vila, Trnava, Slovensko
• 2016 V hlave kravy, DOT., Bratislava, Slovensko
• 2014 From Memel to Rome, Galerie Magna, Piešťany, Slovensko

Anotace:

Výstava slovenské malířky Juliany Mrvové, absolventky VŠVU v Bratislavě, Vizuální umění, program Malba a jiná media, má pracovní název Plodná krajina. Výstava bude sestavená zejména z velkoplošných závěsných obrazů a v hlavním prostoru Kaple bude velká prostorová instalace. Ve sklepních galerijních prostorách budou prezentovány autorčiny nejnovější kresby a texty. Pracovní název výstavy je odvozen od místa, kde autorka v současné době žije a tvoří. Místa, jenž Mrvová nechá na sebe působit, které všemi smysly vnímá. Jedná se o krajinu Hontu, krajinu plnou sadů, a zahrad. A taky krajinu se všemi botanickými a etnografickými aspekty. Kurátorský tým ve spolupráci s autorkou připravuje výstavu, která se bude primárně věnovat konceptu zahrady v širokém smyslu slova jako krajinotvornému prvku. Zahrada a sad jako udržitelnost, plodnost krajiny, obraz růstu, množení, šťavnatostí.

Kurátorský text: 

„Že sa stanem maliarkou, som v mladšom veku veľmi neočakávala, hrala som divadlo a bavili ma prírodné vedy – chcela som študovať systematickú botaniku. Mojím detským snom bolo ísť s Darwinom na Galapágy a objavovať nové druhy na neznámich ostrovoch.“Juliana Mrvová

Plodná krajina

 Rozširovanie poľa maliarskej profesie o bádateľský prístup, teda o používanie objektívne overovaných skutočností má určite súvislosť s Julianinou všestrannosťou. Rada pracuje manuálne, aj vo svojej záhrade, v ktorej pestuje rôzne plodiny. Táto činnosť je modelujúcou črtou jej tvorenia a vyvažuje špekulatívny rozmer jej bádania. Zdôrazňovanie racionálneho prístupu a východiska vo vedeckom výskume, v botanike, biológii treba však vidieť ako neúplné. Určite ho dopĺňa autopoetika umelkyne, založená na intuícii a imaginácii, ktorými interpretačne oživuje vedomostné štruktúry encyklopedickej látky a poznania.

Juliana Mrvová sa zameriava na maľbu rastlín a zvierat, vychádzajúc z tradície vedeckej dokumentačnej kresby a maľby. Vyberá si však určité motívy zväčšených kvetov, plodov – slivky, granátového jablka, duly, cibule a zvierat – nosorožca, mloka, slimáka-slizniaka, žaby-žubrienky, myši, ktoré zapisuje ako kódované komentáre na obrazové plochy jej maliarskych „mentálnych máp“. Tie sú obrazmi zloženými z psychologických znakov, tvoria ich záznamy erotických alúzií a fantázií, spektakulárnych vízií, utiekajúcich sa niekedy k rojčeniu.

Tvorí však vyobrazenia bez zobrazenia ľudí, aj preto, že žije v istej izolácii a samote. V súčasnosti zobrazenia flóry a fauny dopĺňa prítomnosť jej štvorročného syna Lukáša, ktorý je zároveň spolutvorcom a inšpirátorom jej malieb. A to ako dieťa, ktoré sleduje mamu pri práci, ale aj dieťa, ktoré učí mamu byť maliarkou, ktorá je citlivejšou. Dokreslí motív, štruktúru, pridáva sa k dialógu. Tým jej maľba získava nový rozmer, nevzniká len ako rozmerný obraz na stenu, ale ako obraz, ktorý sprostredkúva poznanie, vzdeláva, a poskytuje priestor na rozhovor a intimitu. Taká maľba nie je určená len oku. Juliana má rada, keď maľba pôsobí detsky, spontánne, drsne, neposlušne. A v dialógu s Lukym, ako si ho oslovuje, to má zrazu aj väčšie opodstatnenie.

Obrazové kompozície zaznamenávajú znaky spomienok a zážitkov vo vrstvách, v mierke veľkosti kontrastujúcej s ich dôležitosťou či naliehavosťou. Vytvára intuitívne skladby, ktoré zachytávajú zážitky vo viacerých časoch – ako paralelné prítomné okamihy. Skladá ich ako poézie.

Kým predtým bola tvorba Juliany Mrvovej úzko spojená s cestovaním a poznávaním sveta, v súčasnosti je viazaná na miesto, kde vychováva svoje dieťa a kde pestuje svoju záhradu. V Hontianskych Trsťanoch, ktoré tak intenzívnejšie vníma, skúma a prežíva. Súvisí to určite s jej životnou etapou materstva a teda možnosťami, ktoré jej prináša. Je to veľmi dôležitý motív a energia, ktorá mení aj jej umeleckú prácu. Ďalším činiteľom v aktualizácii jej tvorenia a myslenia je hlbšie zameranie na organickú a biologickú podstatu jej programu, na témy, ktoré sú zaujímavou verziou k formulácii vážnych ekologických, a tým aj ekonomických a politických prejavov spoločnosti. Ona si vybrala lokalitu slovenského Hontu, ktorú analyzuje, a v tomto skúmaní vníma a odhaľuje práve tie zatiaľ nepomenované, no zásadné javy, ako aj historické súvislosti, ktoré tvoria environmentálnu prítomnosť tohoto prostredia. Iste jej maľba má hedonistické, intuitívno-spontánne kvality v prospech expresívnej a farebnej hravosti. Tým, že tieto diela sú miestne-špecifické aj pôsobia ako maľby viazané na miesto v prírodnom rámci. Aj svojou drsnejšou, zemitou štruktúrou a farebnosťou pôsobia ako jaskynné maľby. Ale téma, ktorá sa tu črtá je závažnejšia. Pomocou skúmania rôznych vrstiev environmentu– autorka hovorí o botanike, etnografii a histórii – sa ukazujú transformácie prírody a premeny životného prostredia. Nedotknutú prírodu tam už nenachádza, ale tvrdí, že divočina sa vždy dá navrátiť, aj vytvorením húštiny so závlahovou plochou, v ktorej hneď ožije život. Názov výstavy Plodná krajina je tak metaforou vnímania a tvorenia umenia, ktoré je nedeliteľnou súčasťou prírody a civilizácie.

 Gabriela Garlatyová je historička umenia, kurátorka Archívu Marie Bartuszovej v Košiciach a Mestskej galérie v Rimavskej Sobote. Je vedúcou Katedry teórie a dejín umenia FVU Akadémie umení v Banskej Bystrici.

Kurátorský tým: Gabriela Garlatyová, kurátorský tým GKaS

Juliana Mrvová vystudovala VŠVU v oboru malba a jiné média a od začátku své tvorby se profilovala nejen jako malířka. V současnosti pracuje v médiu malby a kresby, převážně velkých formátů, s přesahy do site-specifik děl a instalace. Svůj první zájem o fotografii přetavila do série obrazů s témou rostlin a zahrad, které byly zároveň její dizertační prací obhájenou v roce 2008. V sérii s názvem "Zabudnuté záhrady" zkoumala vztah technického obrazu a malby. Zároveň analyzovala zahradu jako krajinu vytvořenou člověkem a jako místo, kde se lidské propojuje s přírodním. Její zájem o vědeckou kresbu rostlin vyvrcholil sérií velkoformátových kreseb, které jsou kombinací cestopisu, deníku a mentální mapy. Mnohé z nich vznikaly během rezidenčních pobytů v zahraničí a některé byly realizované přímo v krajině, jako velkoformátová kresba na plátně v exteriéru obce Dúbravica. Každá kresba vypráví příběh daného místa a analyzuje autorčin vztah k němu na základěě mikropříběhů lidí, zvířat a rostlin, které tam potkala. Akvarely a skice dooprovází všeechny poslední autorčiny cesty po Asii či Evropě a vytváří z nich kresbové instalace.